Piaty, nečíslovaný, ale prvý úplne voľný album.
Nahrávka bola dokončená v pražskom štúdiu Mozarteum v piatok 17. novembra 1989. Teda len kúsok od Národní třídy, kde práve v ten deň začali študenti svoju neozbrojenú revolúciu proti pendrekovej totalite. Ešte predtým sa však Vladimír Mišík a skupina ETC... dohodli, že cez cenzorský dohľad pretlačia tú najsurovejšiu podobu svojej hudby. Menej klávesov a počítačov, čiastočný návrat k akustickému pesničkárstvu, lyrické témy bez kokonu dozorcov. Šanca na podieľanie sa maximálneho počtu hudobníkov okolo Vlada M., bez ktorých by naše rockové sedemdesiate a osemdesiate roky boli oveľa pustejšie. Jednotlivé nástroje niekedy obsadzujú striedavo viacerí hudobníci s rôznymi prístupmi, ale vždy s dokonalou kvalitou, viď basisti J. Veselý a V. Kulhánek alebo gitaristi V. Veselý, P. Skála, S. Kubeš alebo P. Pokorný. Stálice zostali v podobe huslistu J. Hrubého, violončelistu J. Nejezchleba, klávesistu P. Skoumala, textárov J. Dědečka, J. Buriana, V. Merta či P. Šruta, a najmä V. Mišík vo viacerých úlohách. Búrka importovanej hudby sa prehnala mnohými domácimi albumami vydanými okolo roku 1990, ale 20 Decas of Soul sa definitívne udržalo a napríklad Šmajdák a ploužáky, Sadu, lesom, parkom, Čierna holka, Balada pivní či Životní režim rozšírili hitparádu. Graficky sa táto reedícia vrátila k pôvodnej nezameniteľnej rukopisnej podobe výtvarníka Karla Halouna. Po novom remasteringu v štúdiu Sono zostali na CD aj tri pôvodne nezaradené piesne ako bonusy.
Dohromady je to veľmi vitálna pripomienka veľkej hudby a veľkej doby zmien.
